09.10.2020

Jozef Bukovinský: Moja hokejová kariéra je viac-menej náhodou

Počas zápasov vždy pútal obrovskú pozornosť. Dôvodom boli jeho okuliare, ktoré boli jeho stabilnou súčasťou výstroja.

V mnohých predchádzajúcich rozhovoroch priznal, že okuliarom vďačí za mnoho – vďaka dioptriám číslo 7, resp. 9 na druhom oku sa mohol venovať hokejku profesionálne. Uchránili ho dokonca od viacerých zranení. No keď sme sa s ním rozprávali, priznal, že tréneri ich vnímali ako hendikep.

A aj to mohlo byť dôvodom, prečo nedostal viac príležitostí v československej seniorskej hokejovej reprezentácii. Hoci svojho času patril medzi najlepších obrancov, zberatelia hokejových kartičiek a podpisov na neho už pozabudli. O to väčší dôvod máme v rozhovore predstaviť Jozefa Bukovinského, člena druhej edície kolekcie hokejových kariet Pocta legendám.


Aké najväčšie zmeny vnímate medzi súčasným hokejom a tým, ktorý sa hral za vašej éry?

Tak určite jednoznačne je to väčšia rýchlosť, väčšia agresivita. Na druhej strane zase chýba trošku taká improvizácia, myšlienka.


Aké aktivity teraz vypĺňajú váš bežný deň, život? Čomu sa venujete?

V tomto čase už v podstate ničomu. Po hokeji som hrával ešte chvíľu futbal. Teraz určite prechádzky v lese, hríby a pod. Ale v poslednom čase, to trošku vynechávam.


Stretávate sa nejak so zberateľmi, chodia za vami? Prípadne nejakí verní fanúšikovia?

Už ani nie. Možno ešte pár rokov dozadu chodili. Z Čiech, z Moravy, Jihlavy, tak došli za pánom Černickým a on im potom odporučil aj mňa, tak krátko po tom prišli aj za mnou.


Venovali ste sa aj vy nejakému zberateľstvu, kartičkám prípadne niečomu inému?

Pamätám si na školské časy, nejaké známky a podobne, no neskôr nič. Skôr som ale prispieval do zbierok ostatným, že som zbieral vlajky, puky, emblémy a posúval som to do zbierok ostatným.


S odstupom času, ktoré úspechy si najviac vážite?

Tak určite je to titul majstra federálnej ligy Československa. Tiež s určitosťou môžem povedať aj bronzová medaila z majstrovstiev Európy juniorov. V tých časoch to bol turnaj do 19 rokov v 68-om. Taktiež strieborná medaila z MS v Moskve a som aj akademický majster sveta v hokeji, kde sme vyhrali vysokoškolské majstrovstvá sveta vo Fínsku.


Patrili ste medzi najlepších obrancov v lige, podávali ste stabilné výkony, prečo si myslíte, že ste sa iba raz dostali na vrcholový šampionát?

Môžem to povedať asi zrejme z pohľadu trénerov, hendikepom boli okuliare. Zrejme aj to zavážilo. A v tom čase bola silná konkurencia, tam boli obranné dvojice ako Suchý – Šmíd či Pospíšil, Macháč z Brna, Horešovský atď. Je pravdou, že som ako 18-ročný bol aj v širšom kádri náročného mužstva dva roky po sebe, no zaradili ma až po vydarenej sezóne so Slovanom.


Čo by ste odporučili súčasným mladým hráčom k ceste za takými úspechmi, ako ste dosiahli Vy?

Dobrým príkladom sú trebárs teraz aj Chára a hráči, ktorí teraz uspeli v NHL. Od mladosti sa venovať športu, hodnotový rebríček si postaviť tak, že šport a škola. No tú zábavu a všetko okolo toho dávať na nižší stupeň toho hodnotového rebríčka.


Čo vám dal hokej do života?

V kolektíve je tá zodpovednosť obrovská. V kolektívnom športe sa nemôžete ulievať a spoľahnúť na iného. Ak ja zlyhám, zlyhá celé mužstvo a tá zodpovednosť je obrovská.


Ak by ste mohli vrátiť čas, znovu by ste si vybrali hokej alebo by ste si vybrali nejaké iné zamestnanie?

Tá hokejová kariéra, to bola tiež viac menej náhoda, ale ktorej ale vďačím za veľa. Zvládol som popri hokeji aj školu a bez problémov. Takže určite ten hokej by bol prioritou. Ale samozrejme aj škola. To odporúčam aj dnešnej mládeži. Pamätám si, že po hokeji, ktorý netrvá x rokov, maximálne 10-15 rokov a potom príde civilný život a do života človek tú školu jednoducho potrebuje.


Ak by ste niečo mohli spraviť v hokejovej kariére inak, čo by to bolo?

Ťažko takto jednoznačne odpovedať. Áno, určite si človek spomenie na určité chyby, ktoré urobil. Ale je o tom ťažko hovoriť.


Ako si spomínate na obdobie po ukončení kariéry, bolo náročné sa zaradiť do „bežného“ života?

Ani nie, v podstate ako vysokoškolsky vzdelaný, takže som nastúpil do civilného zamestnania. Zapojil som sa do vzdelávacieho procesu a popritom som ako tréner pôsobil pri mládežníckych mužstvách.


Aký je váš názor na súčasný stav slovenského hokeja?

Popísalo sa už o tom veľa. Kvalifikovaní tréneri mládeže sú alfou a omegou rastu každého mladého hráča a samozrejme tie podmienky, aby boli vytvorené. Aj ekonomické, je potrebná väčšia podpora od štátu. Kluby aby nemali oči len na prvé mužstvo a dospelých v extralige či v prvej lige, ale je potrebné sa venovať mládeži. U trénerov seniorských mužstiev je potrebné, aby dávali viac možností mládeži. Nielen sa zameriavať na vyslúžilých hráčov a hráčov zo zahraničia a mladé talenty nám odchádzajú do Európy a do Ameriky. Dať im väčšiu šancu.


Séria zberateľských hokejových kartičiek Pocta legendám 2 vychádza v októbri 2020 a jej súčasťou bude deväť hviezdnych hokejistov na čele s bratskou trojicou Antonom, Mariánom a Petrom Šťastnými.


Ďalšie články

Oficiálny výrobca kartičiek