16.10.2020

Milan Kužela: Zaradiť sa do bežného života po kariére hokejistu je ťažké

Kolekciu hokejových kartičiek Pocta legendám 2 obohatí aj dlhoročná opora zadných radov bratislavského Slovana a úspešný československý reprezentant Milan Kužela.

S majstrom sveta z roku 1972 sme sa pozhovárali o viacerých zaujímavých témach. Vyjadril sa k súčasnému stavu slovenského hokeja, poradil mladým hráčom a taktiež s úprimnosťou odpovedal na otázku, aké náročné obdobie ho čakalo po ukončení aktívnej kariéry.

Aké najväčšie zmeny vnímate medzi súčasným hokejom a tým, ktorý sa hral za vašej éry?

Určite je rýchlejší, no myslím si, že je to myslím si aj tým, že výstroj je omnoho ľahšia. Keď sme hrali my, tak holenné chrániče, náloketníky, boli s filcom. Keď sa človek potí, tak tá váha výstroje bola vyššia. No utiahli sme to. Jasné, že v mojich začiatkoch, tak tá rýchlosť, bolo to aj v korčuliach. Väčšinou sme si aj sami kupovali „cécéemky“. Stáli okolo 300 až 500 mariek. Dva-tri roky sme si na nich šetrili a my, čo sme sa dostali do národného mužstva, tak sem-tam sme aj nejaké dostali.

Aké aktivity teraz vypĺňajú váš bežný deň?

Vzhľadom k zdravotnému stavu. Niekedy preležím aj tri dni. Ale mám záhradu, takže sa venujem záhrade, priateľke a svojmu psovi.

Aký je váš vzťah k zberateľom hokejových kartičiek? Stretávate sa ešte s nejakými zberateľmi podpisov a pod.?

Nie, veľmi nie. Sem-tam, no je toho máličko. Počas aktívnej kariéry toho bolo viac, človek jazdil po celom Československu, aj v cudzine chodili za mnou zberatelia podpisov. Bolo toho viacej.

V detstve ste sa venovali zberateľstvu?

Ako som bol malý chlapec, tak v móde bolo zbieranie zápalkových krabičiek a vtedy to bolo asi najväčšie moje hobby. No neskôr som to pustil. Keď sme chodili von, zbieral som nie pre seba, ale pre priateľku a známych servítky.

S odstupom času aké úspechy v kariére si najviac vážite?

Tak určite majstra sveta, čo sme získali v 72-om a potom aj majstra Československa, keď sme získali prvýkrát. A mal som to šťastie, že som bol kapitánom Slovana.

Čo by ste odporučili súčasnej generácii mladých hráčov, ak chcú dosiahnuť také úspechy ako vy? Čo mladým chýba?

No teraz je široká škála toho, čomu sa venujú. Hlavné je pri všetkom trpezlivosť. Aj keď sa nedarí, prídu neúspechy, tak si myslím, že celkovo v živote je najdôležitejšia trpezlivosť.

Čo vám dal hokej do života?

Nikdy som si nepredstavoval, že uvidím prakticky celý hokejový svet. Ubralo mi to síce na zdraví, no je to daň za to, čo som dosiahol a čo som aj mohol vidieť. Vďaka hokeju som získal taktiež veľa priateľov.

Ak by ste sa mohli znovu rozhodnúť, opäť by ste si vybrali hokej alebo by ste hľadali iné zamestnanie?

Určite hokej! (poznamenal rozhodne, bez rozmýšľania, pozn. red.)

Ak by ste mohli zmeniť niečo vo svojej kariére, čo by to bolo?

Veľakrát som nad tým premýšľam, no nie som ten typ, že by som opustil republiku. Hoci mama mi stále hovorila, že oni pomaly umrú, hoci bola ešte relatívne mladá – a mladá aj umrela, ale nevedel by som sám žiť niekde vonku.

Ako si spomínate na obdobie ukončenia kariéry. Bolo náročné sa zaradiť do bežného života?

Veľmi, veľmi ťažko. Dá sa povedať, že som si trochu nalomil aj zdravie. Nevedel som sa do toho života veľmi zapojiť. Nehanbím sa povedať, že v tom bol aj alkohol. Ale nakoniec som to zvládol, no nebolo to ľahké. Aj v tom zamestnaní, nebol som straník, v tom bol problém.

Keď sledujete súčasný slovenský hokej, ako vnímate jeho súčasný stav?

Veľa cudzincov mi tu vadí, naši mladí nedostanú také príležitosti, aké sme mali my. Dajme tomu, že 17-18-ročný chalan robil tzv. špinavú prácu, bránili sme a behom dvoch rokov sa vyšvihol, naučil sa pri starších. Teraz máme na ľade veľa cudzincov a mladí preto končia veľmi rýchlo.

Ako si vy spomínate na pána Tajcnára?

Na „Slona“? len v tom dobrom. Žiaľ, takú chorobu, ako on mal neprajem nikomu. Hoci mnohí ho odsudzovali, no nevedeli pravú príčinu. Mal to rodové. On by sa býval rozdal a aj veľa rozdal. Aj keď bol vonku, tak keď prišli za ním z Československa, tak sa, samozrejme, všeličo pašovalo. Tak mal plnú garáž, lebo, čo nemohli predať, tak Rudo to od nich zobral. Žiaľ, to zdravie... On chcel ísť na pár rokov, že si zarobí, no choroba ho zmohla.

Hokejové kartičky Pocta legendám vychádzajú v jeseni 2020. Zberatelia sa môžu tešiť na 9 vynikajúcich slovenských hokejistov, ktorí patria medzi legendy (česko)slovenského hokeja.


Ďalšie články

Oficiálny výrobca kartičiek