17.08.2020

Pocta Legendám 2: Marián Šťastný

Kvality Mariána Šťastného prevyšovali ľadovú plochu. Bol veľkou osobnosťou, stal sa nepohodlným pre štát a napokon sa výraznou mierou podpísal pod uskutočnenie Sviečkovej manifestácie.

Spomedzi bratov Šťastných bol najstarší. Väčšinu svojej kariéry strávil v bratislavskom Slovane, kde s bratmi Antonom a Petrom vytvoril úderný útok federálnej ligy. S „belasými“ v roku 1979 siahol až na samotný vrchol československej súťaže. Pod historický titul sa podpísal fantastickými 74 kanadskými bodmi v 40 zápasoch.

Stal sa neohrozene najproduktívnejším hráčom sezóny a radil sa medzi najväčšie osobnosti československého hokeja. Z oslavovanej hviezdy sa však zakrátko stal štvanec. Pri jednom z reprezentačných zrazov Československa v Rakúsku sa jeho bratia Peter s Antonom rozhodli nevrátiť domov a emigrovali do Kanady.

Marián o tom sprvu nemal ani len tušenia. Po emigrácii bratov sa stal pre štát nepohodlným a nežiadaným. Musel odovzdať výstroj a celú sezónu 1980/81 strávil mimo ľadové plochy. Aby toho nebolo málo, vyhrážali sa mu, že jeho deti nebudú môcť študovať na žiadnej lepšej škole a budú sa musieť uspokojiť s učňovkou.

O rok na to tak Marián nasledoval svojich bratov a v slávnom Quebecu Nordiques sa zakrátko obnovil úderný útok bratov Šťastných. Po štyroch sezónach, kde zbieral takmer bod na zápas sa na rok presunul do Toronta Maple Leafs. V drese „javorových listov“ sa stretol s krajanom Petrom Ihnačákom a opäť patril medzi najlepších hráčov svojho tímu.

Ročník 1985/86 bol jeho posledným v zámorskej profilige. Po piatich rokoch sa vrátil na starý kontinent a usadil sa vo Švajčiarsku. Rok hájil farby švajčiarskeho celku HC Sierre v NLA, v roku 1987 zavesil korčule na klinec a stal sa hlavným trénerom spomínaného klubu. Popri venovaní sa hokeju bol motorom Sviečkovej manifestácie z roku 1988, ktorá sa uskutočnila za náboženskú a občiansku/politickú slobodu.

Darilo sa mu aj na medzinárodnej scéne, kde ešte pred emigráciou bratov patril medzi lídrov tímu. V rokoch 1976 a 1977 získal s Československom zlato na MS v hokeji, je taktiež držiteľom troch strieborných medailí z MS (1975, 1978 a 1979). S priemerom 1,83 bodu na zápas na Zimných olympijských hrách je v tejto štatistike 32. najlepším hráčom histórie (hráči, ktorí odohrali na ZOH minimálne 5 zápasov).

Počas piatich sezón v NHL nazbieral 294 kanadských bodov (121+173) v 322 stretnutiach a doposiaľ sa radí medzi najlepších slovenských hokejistov histórie. V Quebecu má od roku 2019 spolu s bratmi Antonom a Petrom vlastné súsošie s názvom „Dotknúť sa cieľa“, ktorým klub Nordiques vzdal hold nezabudnuteľnej údernej formácii slovenských bratov. Česť za výnimočnú a často aj neľahkú kariéru vzdávame Mariánovi Šťastnému aj my zaradením do kolekcie hokejových kartičiek Pocta legendám.

Ďalšieho, v poradí piateho člena druhej edície Pocta legendám 2 zverejníme v pondelok. 17. augusta 2020 o 18.30 hod na našom Facebooku.


Ďalšie články

Oficiálny výrobca kartičiek